Úspechy

EUROLIGA

1999/2000 – 1. miesto
1998/1999 – 1. miesto
1996/1997 – 3. miesto
1995/1996 – 3. miesto

1. LIGA SLOVENSKO

1993 – 2003 – 1. miesto
2003 – 2004 – 2. miesto
2004 – 2008 – 2. miesto
2009 – 2010 – 3. miesto

1. LIGA ČESKOSLOVENSKO

1992/1993 – 1. miesto
1991/1992 – 1. miesto
1990/1991 – 1. miesto
1989/1990 – 3. miesto

História

Už dlhšie sa snažíme, aby na webovej stránke MBK Ružomberok bola čo najvernejšie archivovaná história basketbalu v Ružomberku. Týmto ďakujeme PhDr. Františkovi Dianovi za zozbieranie nasledujúcich dokumentov a súčasne vyzývame všetkých, ktorí chcú prispieť akýmkoľvek (či písomným, alebo fotografickým materiálom), o ich zaslanie na adresu MBK Ružomberok, Poľná 49.

Z histórie basketbalu v Ružomberku

Čitateľom predkladáme históriu basketbalového klubu, ktorého úspechy v ére samostatnosti Slovenska neboli doteraz prekonané. Žiadnemu kolektívnemu športu na Slovensku sa nepodaril taký úspech v európskych súťažiach, aký dosiahli ružomberské basketbalistky. Dvakrát sa stali majsterkami Európy, dvakrát sa umiestnili na 3. mieste a raz na štvrtom mieste v Európe !

V roku 2018 bolo tomu 80 rokov, čo najväčšia lopta pre športové hry sa zakotúľala aj do Ružomberka. Vtedy, v roku 1938, vo výročnej správe Gymnázia Ružomberok je uvedené. „Tohto roku zaviedla sa aj športová hra košíková“. Boli to práve študenti stredných škôl na Slovensku, ktorí privítali novú hru a začali ju s obľubou hrávať. V roku 1939 rozvoju basketbalu napomohlo aj osamostatnenie slovenského basketbalového zväzu od volejbalového. V tomto roku sa konali aj prvé neoficiálne majstrovstvá Slovenska v basketbale, v mužskej kategórii, takmer výlučne medzi bratislavskými družstvami.

Ružomberskí gymnazisti odohrali prvý zápas proti študentom z Gymnázia v Liptovskom Mikuláši 13.9.1939, v ktorom po vyrovnanom priebehu prehrali. Basketbal sa stal u ružomberských stredoškolákov po volejbale najobľúbenejšou športovou hrou. Študenti z Liptovského Mikuláša, Dolného Kubína, ale aj Bratislavy boli našimi najčastejšími súpermi. Z výsledkov uvádzame: 4.4.1941 Gymnázium L. Mikuláš – Gymnázium Ružomberok 33 : 13,   24.6.1941 prehrali naši gymnazisti s II. Gymnáziom Bratislava 20 : 62. V nasledujúcich rokoch družstvo gymnazistov odohralo viacero zápasov s miestnym družstvom Sokola, dôstojníckou školou, vysokoškolákmi Ružomberka, medikmi z Bratislavy, ale aj družstvami zo Svitu, Martina. Skutočným základom basketbalu študentské družstvo naučil koncom štyridsiatych rokov MUDr. Slávo Šrámek, rodák z Bratislavy, ako lekár pôsobiaci vo vojenskej nemocnici. Aj preto boli časté stretnutia s medikmi a dôstojníkmi. Stretnutia sa hrávali v malej telocvični Sokolovne. A od roku 1946, kedy gymnaziálny profesor Karol Galuška v školskej telocvični namontoval basketbalové koše a zriadil basketbalové ihrisko aj na školskom dvore, hrávalo sa aj v tejto malej telocvični a na dvore.

O zapojení dievčat do basketbalu sa dozvedáme prvý raz v roku 1948, v ktorom chlapci i dievčatá gymnázia na zájazde do Prievidze a Baťovian /Partizánske/ porazili chlapcov Prievidze 24 : 20 a dievčatá porazili prievidzské družstvo 22 : 18 . V Baťovanoch dievčatá prehrali 6 : 20. Zaujímavý je aj výsledok dievčat z tohto roku v zápase vo Svite, ktorý skončil 5 : 5. V roku 1949 sa družstvo gymnazistov prihlásilo do súťaže Slovenského basketbalového zväzu. Po kvalifikačných zápasoch a víťazstvách nad  Martinom 40 : 12, B. Štiavnicou 21 : 19, B. Bystricou 53 : 35 a Gymnáziom Zvolen 49 : 13 si zabezpečili účasť v „D“ skupine basketbalovej ligy mužov. V tom čase basketbalové družstvo tvorili hráči: Ján Šubjak, František Bajo, Pavol Ondrík, Ľudovít Klapúch, Jozef Kramárik,  Oto Veselý, Karol Kocourek, Eduard Likavec a Dušan Lukašík. V prvej časti ligovej súťaže získali len 4 body za dve víťazstvá a 7 prehier. V odvetnej časti 8 bodov za štyri víťazstvá a udržali sa v lige. V ďalšom ročníku účinkovania v ligovej súťaži sa družstvo mužov zlepšilo tak, že získalo slovenský titul. Odchodom chlapcov na vysoké školy výkonnosť družstva klesla. Dievčatá v prvom súťažnom roku odohrali 11 zápasov v divíznej súťaži s Prešovom, Košicami, Vrútkami, Žilinou, Martinom, L. Mikulášom so striedavými úspechmi.

Pre nedostatok financií od roku 1950 obe družstvá gymnazistov zastrešili a finančné prostriedky poskytli SBZ Rybárpole, pod hlavičkou ktorých aj hrávali. Postupom rokov sa mužský basketbal výkonnostne udržal na krajskej úrovni. A hoci v niektorom ročníku /1956/57 / sa muži stali majstrami Žilinského kraja, v kvalifikácii o postup do divízie neuspeli. V tom čase za Ružomberok hrávali hráči: Lipa, Dušek, Krička, Kováč, Hatiar, Hyroš, Švidroň a Štancel. Rovnakú výkonnosť si družstvo udržiavalo až do konca päťdesiatych rokov.

v týchto rokoch sa basketbaloví funkcionári začali venovať mládeži. V roku 1959 viac ako 60 mladých športovcov trénovalo v dvoch družstvách žiačok pod vedením p. Petrášekovej a p. Sleziaka. Žiakov trénoval p. Považan a dorastenky p. Grófová a p. Ondrík a mužov p. Chmelko. Dorastenky zvíťazili v dorasteneckej lige a zúčastnili sa majstrovstiev ČSR v Brne. Družstvo tvorili hráčky: Danihlíková, Kupková, Buschbacherová, Považanová, Obtulovičová, Vulpíniová, Kosová, Makayová, Hupková, Pavlíková a Lauková. Viaceré z nich boli v ďalších rokoch oporou družstva žien. Družstvo dorastencov hrávalo dorasteneckú ligu s popredným umiestňovaním až do polovice  šesťdesiatych rokov. Potom pre nezáujem a odchodom chlapcov na vysoké školy chlapčenský basketbal sa pozvoľne  prestal hrávať. Ešte na niekoľko sezón v deväťdesiatych rokoch ožil chlapčenský basketbal pri športovej triede Gymnázia Ružomberok a hrali na veľmi slušnej úrovni dorasteneckú ligu, ale potom mužský basketbal v meste zanikol.

Od roku 1960 sa do popredia záujmu dostáva družstvo žien. V tom roku sa ženy po víťazstve v krajskom majstrovstve prebojovali do II. ligy, čo bola najvyššia slovenská súťaž. Ich pripravenosť na vyššiu súťaž preveril priateľský medzinárodný zápas dňa 27.9.1960 proti majstrovi NDR – Humboltovej univerzite Berlín, v ktorom naše ženy prehrali 83 : 50. Hralo sa vo veľkej dvorane KD AH. Pre majstrovské zápasy bola naďalej využívaná Sokolovňa. V II. lige družstvo žien dosahovalo striedavé výsledky. V sezóne 1961/62 bolo na konci súťaže druhé. O rok neskoršie súťaž vyhralo, ale v kvalifikácii o postup do I. celoštátnej ligy neuspeli. Ale nikdy neboli v slovenskej lige na zostupových priečkach. V tom čase pod vedením trénera Pavla Ondríka bol káder zložený z nasledujúcich hráčok: Ondríková, Švardolová, Považanová, Vulpíniová, Kričková, Briššáková, Petrášeková, Slimáková, Kupková, Hudcovská a Halanová.

Finančne náročná súťaž viedla k hľadaniu telovýchovnej jednoty, ktorá by pokryla výdavky basketbalového oddielu, keďže TJ Ružomberok popri futbale už s financiami nestačila. V roku 1965 vznikla nová telovýchovná jednota /TJ/ pri SCP Ružomberok, ktorá vytvorila podmienky pre ženský basketbal, mužský volejbal a turistiku. Odvtedy je basketbal pod krídlami ružomberskej celulózky. V roku 1968 bola postavená pri SOUP plaváreň a nad ňou nová telocvičňa. Basketbal tak získal pre svoje tréningy a zápasy vyhovujúci priestor a dal zbohom nevyhovujúcej Sokolovni. Ďalšie roky bolo družstvo zostavované len z vlastných odchovankýň a naďalej hrávalo slovenskú ligu bez výraznejších úspechov.

Až v roku 1973, kedy sa trénovania žien ujal Ján Baran, nastalo oživenie a budovanie perspektívneho družstva s cieľom postúpiť medzi československú elitu. Podarilo sa to až v sezóne 1978/79 víťazstvom v slovenskej basketbalovej lige a v kvalifikácii víťazstvom nad víťazom českej II. ligy, družstvom Karlových Varov. Od tejto sezóny 1979/80 hral Ružomberok I. československú basketbalovú ligu a v prvom roku účinkovania sa umiestil na 6. mieste. Zápasy sa naďalej hrávali v telocvični nad plavárňou až do roku 1982, kedy bola dobudovaná nová hala T 18 na Plavisku. Medzinárodným zápasom však nevyhovovala a tak od roku 1991 sa prechodným domovom basketbalistiek stal zimný štadión. Tak tomu bolo až do roku 1997, kedy bola do prevádzky uvedená špecializovaná basketbalová hala – Koniareň, slúžiaca doteraz.

Od sezóny, v ktorej naše ženy začali hrávať federálnu ligu sa umiestňovali na 6. a 7. mieste z ôsmych účastníkov. Dvakrát z ligy vypadli, ale vždy po roku a víťazstve v slovenskej lige sa opäť vrátili do federálnej ligy. Od sezóny 1988/89 sa v lige usadili natrvalo. Vo federálnej lige sme raz obsadili 3. miesto a dvakrát sme sa stali majstrom Československa.  Po vytvorení samostatného Slovenska a slovenskej basketbalovej ligy družstvo Ružomberka od roku 1993 získalo jedenásť titulov majstra Slovenska nepretržite a následne jedenásťkrát 2. miesto. Pod vedením bývalej hráčky a trénerky Natálie Hejkovej a manažéra Jozefa Smoleka dosiahol Ružomberok nezabudnuteľné úspechy.

V najslávnejšom období, na prelome tisícročí, ružomberský tím tvorili hráčky: Iveta Bieliková, Daniela Číkošová, Slávka Frniaková, Andrea Kuklová, Martina Godályová, Renáta Hiráková, Jelena Marenčíková, Alena Kováčová, Zuzana Žirková, Silvia Janoštínová, Natália Sviščovová. Okrem európskych súťaží sa družstvo Ružomberka trikrát zúčastnilo neoficiálnych majstrovstiev sveta klubov v Brazílii, keď v roku 1995 v Paulínii obsadili 4. miesto, v roku 1997 v Santose 4. miesto a v roku 1998 v Landrine 2. miesto. To boli doteraz najvýraznejšie úspechy v histórii nielen ružomberského basketbalového družstva, ale aj celého slovenského basketbalu na klubovej úrovni.

Záujemcov o podrobnosti z histórie ružomberského basketbalu, osobitne z posledných dvoch desaťročí odkazujeme na publikáciu „80 rokov basketbalu v Ružomberku“, ktorá uzrela svetlo basketbalového sveta koncom roka 2018 a je v predaji na sekretariáte MBK Ružomberok.

História v skratke:

Baketbalový klub v Ružomberku bol založený v roku 1941. Počas mnohých rokov existencie sa stal tento klub známy hlavne svojou prácou s mládežou, čo je aj jedna zo súčasných priorít novokreovaného manažmentu.

V roku 1979 sa podaril klubu vytúžený postup do 1. ligy vtedajšej ČSSR. Po ďalších rokoch čakania na výraznejší úspech sa dokázal ružomberský ženský basketbalový tím definitívne dostať na špicu československého basketbalu ziskom titulu Majstra ČSFR v sezóne 1990/91. Po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov zbieral v domácej ligovej súťaži jeden titul za druhým. Dokázal sa však výrazne presadiť nie len na domácich ligových palubovkách, ale postupne začal zbierať aj úspechy v renomovanej európskej súťaži akou je Európska liga žien.

Názov klubu sa v priebehu mnohých sezón niekoľkokrát zmenil. Pod dnešným názvom Mestský basketbalový klub Ružomberok (MBK) funguje od marca 2003.

HISTÓRIA

RUŽOMBERSKÉHO BASKETBALU

EUROLIGA

1999/2000 – 1. miesto
1998/1999 – 1. miesto
1996/1997 – 3. miesto
1995/1996 – 3. miesto

1. LIGA SLOVENSKO

1993 – 2003 – 1. miesto
2003 – 2004 – 2. miesto
2004 – 2008 – 2. miesto
2009 – 2010 – 3. miesto

1. LIGA ČESKOSLOVENSKO

1992/1993 – 1. miesto
1991/1992 – 1. miesto
1990/1991 – 1. miesto
1989/1990 – 3. miesto

Už dlhšie sa snažíme, aby na webovej stránke MBK Ružomberok bola čo najvernejšie archivovaná história basketbalu v Ružomberku. Týmto ďakujeme PhDr. Františkovi Dianovi za zozbieranie nasledujúcich dokumentov a súčasne vyzývame všetkých, ktorí chcú prispieť akýmkoľvek (či písomným, alebo fotografickým materiálom), o ich zaslanie na adresu MBK Ružomberok, Poľná 49.

Z histórie basketbalu v Ružomberku

Čitateľom predkladáme históriu basketbalového klubu, ktorého úspechy v ére samostatnosti Slovenska neboli doteraz prekonané. Žiadnemu kolektívnemu športu na Slovensku sa nepodaril taký úspech v európskych súťažiach, aký dosiahli ružomberské basketbalistky. Dvakrát sa stali majsterkami Európy, dvakrát sa umiestnili na 3. mieste a raz na štvrtom mieste v Európe !

V roku 2018 bolo tomu 80 rokov, čo najväčšia lopta pre športové hry sa zakotúľala aj do Ružomberka. Vtedy, v roku 1938, vo výročnej správe Gymnázia Ružomberok je uvedené. „Tohto roku zaviedla sa aj športová hra košíková“. Boli to práve študenti stredných škôl na Slovensku, ktorí privítali novú hru a začali ju s obľubou hrávať. V roku 1939 rozvoju basketbalu napomohlo aj osamostatnenie slovenského basketbalového zväzu od volejbalového. V tomto roku sa konali aj prvé neoficiálne majstrovstvá Slovenska v basketbale, v mužskej kategórii, takmer výlučne medzi bratislavskými družstvami.

Ružomberskí gymnazisti odohrali prvý zápas proti študentom z Gymnázia v Liptovskom Mikuláši 13.9.1939, v ktorom po vyrovnanom priebehu prehrali. Basketbal sa stal u ružomberských stredoškolákov po volejbale najobľúbenejšou športovou hrou. Študenti z Liptovského Mikuláša, Dolného Kubína, ale aj Bratislavy boli našimi najčastejšími súpermi. Z výsledkov uvádzame: 4.4.1941 Gymnázium L. Mikuláš – Gymnázium Ružomberok 33 : 13,   24.6.1941 prehrali naši gymnazisti s II. Gymnáziom Bratislava 20 : 62. V nasledujúcich rokoch družstvo gymnazistov odohralo viacero zápasov s miestnym družstvom Sokola, dôstojníckou školou, vysokoškolákmi Ružomberka, medikmi z Bratislavy, ale aj družstvami zo Svitu, Martina. Skutočným základom basketbalu študentské družstvo naučil koncom štyridsiatych rokov MUDr. Slávo Šrámek, rodák z Bratislavy, ako lekár pôsobiaci vo vojenskej nemocnici. Aj preto boli časté stretnutia s medikmi a dôstojníkmi. Stretnutia sa hrávali v malej telocvični Sokolovne. A od roku 1946, kedy gymnaziálny profesor Karol Galuška v školskej telocvični namontoval basketbalové koše a zriadil basketbalové ihrisko aj na školskom dvore, hrávalo sa aj v tejto malej telocvični a na dvore.

O zapojení dievčat do basketbalu sa dozvedáme prvý raz v roku 1948, v ktorom chlapci i dievčatá gymnázia na zájazde do Prievidze a Baťovian /Partizánske/ porazili chlapcov Prievidze 24 : 20 a dievčatá porazili prievidzské družstvo 22 : 18 . V Baťovanoch dievčatá prehrali 6 : 20. Zaujímavý je aj výsledok dievčat z tohto roku v zápase vo Svite, ktorý skončil 5 : 5. V roku 1949 sa družstvo gymnazistov prihlásilo do súťaže Slovenského basketbalového zväzu. Po kvalifikačných zápasoch a víťazstvách nad  Martinom 40 : 12, B. Štiavnicou 21 : 19, B. Bystricou 53 : 35 a Gymnáziom Zvolen 49 : 13 si zabezpečili účasť v „D“ skupine basketbalovej ligy mužov. V tom čase basketbalové družstvo tvorili hráči: Ján Šubjak, František Bajo, Pavol Ondrík, Ľudovít Klapúch, Jozef Kramárik,  Oto Veselý, Karol Kocourek, Eduard Likavec a Dušan Lukašík. V prvej časti ligovej súťaže získali len 4 body za dve víťazstvá a 7 prehier. V odvetnej časti 8 bodov za štyri víťazstvá a udržali sa v lige. V ďalšom ročníku účinkovania v ligovej súťaži sa družstvo mužov zlepšilo tak, že získalo slovenský titul. Odchodom chlapcov na vysoké školy výkonnosť družstva klesla. Dievčatá v prvom súťažnom roku odohrali 11 zápasov v divíznej súťaži s Prešovom, Košicami, Vrútkami, Žilinou, Martinom, L. Mikulášom so striedavými úspechmi.

Pre nedostatok financií od roku 1950 obe družstvá gymnazistov zastrešili a finančné prostriedky poskytli SBZ Rybárpole, pod hlavičkou ktorých aj hrávali. Postupom rokov sa mužský basketbal výkonnostne udržal na krajskej úrovni. A hoci v niektorom ročníku /1956/57 / sa muži stali majstrami Žilinského kraja, v kvalifikácii o postup do divízie neuspeli. V tom čase za Ružomberok hrávali hráči: Lipa, Dušek, Krička, Kováč, Hatiar, Hyroš, Švidroň a Štancel. Rovnakú výkonnosť si družstvo udržiavalo až do konca päťdesiatych rokov.

v týchto rokoch sa basketbaloví funkcionári začali venovať mládeži. V roku 1959 viac ako 60 mladých športovcov trénovalo v dvoch družstvách žiačok pod vedením p. Petrášekovej a p. Sleziaka. Žiakov trénoval p. Považan a dorastenky p. Grófová a p. Ondrík a mužov p. Chmelko. Dorastenky zvíťazili v dorasteneckej lige a zúčastnili sa majstrovstiev ČSR v Brne. Družstvo tvorili hráčky: Danihlíková, Kupková, Buschbacherová, Považanová, Obtulovičová, Vulpíniová, Kosová, Makayová, Hupková, Pavlíková a Lauková. Viaceré z nich boli v ďalších rokoch oporou družstva žien. Družstvo dorastencov hrávalo dorasteneckú ligu s popredným umiestňovaním až do polovice  šesťdesiatych rokov. Potom pre nezáujem a odchodom chlapcov na vysoké školy chlapčenský basketbal sa pozvoľne  prestal hrávať. Ešte na niekoľko sezón v deväťdesiatych rokoch ožil chlapčenský basketbal pri športovej triede Gymnázia Ružomberok a hrali na veľmi slušnej úrovni dorasteneckú ligu, ale potom mužský basketbal v meste zanikol.

Od roku 1960 sa do popredia záujmu dostáva družstvo žien. V tom roku sa ženy po víťazstve v krajskom majstrovstve prebojovali do II. ligy, čo bola najvyššia slovenská súťaž. Ich pripravenosť na vyššiu súťaž preveril priateľský medzinárodný zápas dňa 27.9.1960 proti majstrovi NDR – Humboltovej univerzite Berlín, v ktorom naše ženy prehrali 83 : 50. Hralo sa vo veľkej dvorane KD AH. Pre majstrovské zápasy bola naďalej využívaná Sokolovňa. V II. lige družstvo žien dosahovalo striedavé výsledky. V sezóne 1961/62 bolo na konci súťaže druhé. O rok neskoršie súťaž vyhralo, ale v kvalifikácii o postup do I. celoštátnej ligy neuspeli. Ale nikdy neboli v slovenskej lige na zostupových priečkach. V tom čase pod vedením trénera Pavla Ondríka bol káder zložený z nasledujúcich hráčok: Ondríková, Švardolová, Považanová, Vulpíniová, Kričková, Briššáková, Petrášeková, Slimáková, Kupková, Hudcovská a Halanová.

Finančne náročná súťaž viedla k hľadaniu telovýchovnej jednoty, ktorá by pokryla výdavky basketbalového oddielu, keďže TJ Ružomberok popri futbale už s financiami nestačila. V roku 1965 vznikla nová telovýchovná jednota /TJ/ pri SCP Ružomberok, ktorá vytvorila podmienky pre ženský basketbal, mužský volejbal a turistiku. Odvtedy je basketbal pod krídlami ružomberskej celulózky. V roku 1968 bola postavená pri SOUP plaváreň a nad ňou nová telocvičňa. Basketbal tak získal pre svoje tréningy a zápasy vyhovujúci priestor a dal zbohom nevyhovujúcej Sokolovni. Ďalšie roky bolo družstvo zostavované len z vlastných odchovankýň a naďalej hrávalo slovenskú ligu bez výraznejších úspechov.

Až v roku 1973, kedy sa trénovania žien ujal Ján Baran, nastalo oživenie a budovanie perspektívneho družstva s cieľom postúpiť medzi československú elitu. Podarilo sa to až v sezóne 1978/79 víťazstvom v slovenskej basketbalovej lige a v kvalifikácii víťazstvom nad víťazom českej II. ligy, družstvom Karlových Varov. Od tejto sezóny 1979/80 hral Ružomberok I. československú basketbalovú ligu a v prvom roku účinkovania sa umiestil na 6. mieste. Zápasy sa naďalej hrávali v telocvični nad plavárňou až do roku 1982, kedy bola dobudovaná nová hala T 18 na Plavisku. Medzinárodným zápasom však nevyhovovala a tak od roku 1991 sa prechodným domovom basketbalistiek stal zimný štadión. Tak tomu bolo až do roku 1997, kedy bola do prevádzky uvedená špecializovaná basketbalová hala – Koniareň, slúžiaca doteraz.

Od sezóny, v ktorej naše ženy začali hrávať federálnu ligu sa umiestňovali na 6. a 7. mieste z ôsmych účastníkov. Dvakrát z ligy vypadli, ale vždy po roku a víťazstve v slovenskej lige sa opäť vrátili do federálnej ligy. Od sezóny 1988/89 sa v lige usadili natrvalo. Vo federálnej lige sme raz obsadili 3. miesto a dvakrát sme sa stali majstrom Československa.  Po vytvorení samostatného Slovenska a slovenskej basketbalovej ligy družstvo Ružomberka od roku 1993 získalo jedenásť titulov majstra Slovenska nepretržite a následne jedenásťkrát 2. miesto. Pod vedením bývalej hráčky a trénerky Natálie Hejkovej a manažéra Jozefa Smoleka dosiahol Ružomberok nezabudnuteľné úspechy.

V najslávnejšom období, na prelome tisícročí, ružomberský tím tvorili hráčky: Iveta Bieliková, Daniela Číkošová, Slávka Frniaková, Andrea Kuklová, Martina Godályová, Renáta Hiráková, Jelena Marenčíková, Alena Kováčová, Zuzana Žirková, Silvia Janoštínová, Natália Sviščovová. Okrem európskych súťaží sa družstvo Ružomberka trikrát zúčastnilo neoficiálnych majstrovstiev sveta klubov v Brazílii, keď v roku 1995 v Paulínii obsadili 4. miesto, v roku 1997 v Santose 4. miesto a v roku 1998 v Landrine 2. miesto. To boli doteraz najvýraznejšie úspechy v histórii nielen ružomberského basketbalového družstva, ale aj celého slovenského basketbalu na klubovej úrovni.

Záujemcov o podrobnosti z histórie ružomberského basketbalu, osobitne z posledných dvoch desaťročí odkazujeme na publikáciu „80 rokov basketbalu v Ružomberku“, ktorá uzrela svetlo basketbalového sveta koncom roka 2018 a je v predaji na sekretariáte MBK Ružomberok.

História v skratke:

Baketbalový klub v Ružomberku bol založený v roku 1941. Počas mnohých rokov existencie sa stal tento klub známy hlavne svojou prácou s mládežou, čo je aj jedna zo súčasných priorít novokreovaného manažmentu.

V roku 1979 sa podaril klubu vytúžený postup do 1. ligy vtedajšej ČSSR. Po ďalších rokoch čakania na výraznejší úspech sa dokázal ružomberský ženský basketbalový tím definitívne dostať na špicu československého basketbalu ziskom titulu Majstra ČSFR v sezóne 1990/91. Po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov zbieral v domácej ligovej súťaži jeden titul za druhým. Dokázal sa však výrazne presadiť nie len na domácich ligových palubovkách, ale postupne začal zbierať aj úspechy v renomovanej európskej súťaži akou je Európska liga žien.

Názov klubu sa v priebehu mnohých sezón niekoľkokrát zmenil. Pod dnešným názvom Mestský basketbalový klub Ružomberok (MBK) funguje od marca 2003.

Vstupenky

MBK Ružomberok hráva zápasy v športovej hale Koniareň (od roku 1996) s kapacitou približne 4500 miest. Pred výstavbou športovej haly sa zápasy hrávali na zimnom štadióne v Ružomberku s kapacitou 5000 divákov. Domáce zápasy na “zimáku” boli zväčša vypredané.

Vhodný priestor na výstavbu novej športovej haly sa našiel vo vojenskom areáli bývalej jazdiarni pre kone. Objekt bol upravený pre potreby loptových športov a kultúrnych podujatí, v roku 1996 takto vznikol moderný športový stánok, ktorý dodnes púta pozornosť športových fanúšikov a je považovaný za jednu z najkrajších športových hál na Slovensku. V minulosti hrával Ružomberok aj v telecvični SOU-papierenského, v športovej hale T18 na Plavisku a v Sokolovni oproti budove Pošty, ale aj vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu Andreja Hlinku.

V roku 2000 bola dejiskom FINAL4 Euroligy žien, kde domáci Ružomberok obhájil prvenstvo klubového šampióna Európy.

PARKOVANIE

– priamo v areáli ŠH Koniareň: možnosť parkovania počas zápasov MBK Ružomberok pre takmer 100 osobných áut

– Štiavnická cesta (medzi vchodom do ŠH Koniareň a hlavným vstupom do nemocnice) – cca 50 parkovacích miest

– Ul. gen. Vesela (pri plote ÚVN, ľavá strana, jednosmerka) – cca 50 parkovacích miest

– Za dráhou (pri plote ÚVN, pri železničnej trati) – cca 50 parkovacích miest

EXTRALIGA

Cena vstupenky

2€

Zľavnené vstupné

  • 1€ (mládež od 15r do 18r, darcovia krvi)
  • Zadarmo ZŤP a mládež do 15 r
EXTRALIGA

Cena vstupenky

2€

Zľavnené vstupné

  • 1€ (mládež od 15r do 18r, darcovia krvi)
  • ZŤP a mládež do 15 r – zadarmo