Zisk strieborných medailí, trikrát bronz a vlani návrat na vicemajstrovský trón, to je doterajšia vizitka ružomberskej misie trénera Juraja Suju. Tridsaťsedemročný kouč otvoril už šiestu sezónu v rade s basketbalovou Ružou. Prinášame vám veľký rozhovor s ním…

Pod slovenskými košmi takýto dlhý úsek na jednej trénerskej stoličke nie je bežnou vecou. Čo vy na to? „Súhlasím, no Martin Pospíšil v Piešťanoch potiahol šesť rokov. Teší ma, že mám dôveru vedenia klubu, že mi družstvo bolo zverené aj v aktuálnej sezóne. Lenže aj ja som na oplátku za predchádzajúce obdobie tiež klubu dačo odovzdal. Nepozerám sa na to, či ide o prvú, druhú alebo šiestu sezónu, ja do každej idem naplno. Dúfam, že i ja budem lepší ako vlani, či predvlani.“

Môžete už teraz vyhlásiť, že pri výbere nových hráčok ste mali väčšie šťastie ako pred rokom? „Nemôžem povedať, že vlani sme sa dáko kopli, no družstvo sa budovalo v júni či v júli, keď už bol trh dosť zúžený. Teraz sa káder riešil v apríli a v máji. Zatiaľ súčasný káder hodnotím veľmi pozitívne. Samozrejme, uvidíme, čo bude ďalej.“

Zo slovenských  hráčok, ktoré pôsobia v iných extraligových kluboch, ktorú by ste radi videli vo svojom družstve? „Ja som spokojný s tými Slovenkami, ktoré máme. Pracujú, vyvíjajú sa. Nad takouto otázkou som sa vôbec nezamýšľal. Určite by sa v ďalších siedmich tímoch dali nájsť hráčky, čo by sa mi páčili, to je však momentálne bezpredmetné. Preto ich ani nebudem menovať.“

Mali ste v Ružomberku vždy voľnú ruku pri angažovaní nových hráčok? „Nechcem to nazvať voľnou rukou, ale asi mám najhlavnejšie slovo. Na kádri však nepracujem sám, je to záležitosť celého realizačného tímu. V klube sú ľudia, ktorí mi aj oponujú, čo je iba v prospech veci. Nebolo by správne, keby som všetko chcel len ja a ja. To nie je one man show.“

Vlani Ružomberok nemal skutočnú kapitánku, v zápasových zápisoch viac–menej rotovali hráčky s kapitánskou páskou. Platí to aj v aktuálnej sezóne? „Nie, máme kapitánku ´Chucky´ Jefferyovú. Urobili sme si aj malé neoficiálne voľby, chceli sme vedieť, ako sú dievčatá nastavené. My s Mišom Porubčanom sme mali svoj názor a napokon došlo k zhode.“

Pri súčasnej kvalite kádra, so zreteľom na výsledky v príprave a odpálení nového extraligového ročníka, sa o Ružomberku hovorí ako o hlavnom ašpirantovi na titul. Súhlasíte s týmto názorom? „Takýchto a podobných otázok v poslednom čase na mňa smerovalo veľa. Už to nechcem rozoberať. Iba zopakujem, dnes je predčasné baviť sa o tom, čo bude napríklad v apríli. Až do 28. februára 2019 môžu kluby dopĺňať alebo meniť svoje súpisky. Takže až potom sa môžeme baviť o konkrétnom cieli pre play-off. Mojím želaním je, aby sa družstvo zápas od zápasu posúvalo. V tejto fáze všetko chceme vložiť predovšetkým do nášho účinkovania v Európskom pohári FIBA. To je v najbližšej dobe priorita klubu.“

Skvelá bilancia v príprave 9:1 na vyhraté zápasy a nie s hocijakými súpermi, kde-čo naznačuje. Určite je povzbudivá, no nemáte zároveň obavy z prílišného optimizmu? „V jednom zápase sme Miškovcu podľahli, takže vieme, aké je to prehrať. Čiže dievčatá si nemôžu myslieť, že sú neporaziteľné. Zistil som, aj ako ony reagujú, keď sa stretnutie nevyhrá. O dákom prehnanom optimizme nemôže byť reč. Dlhodobá súťaž sa iba otvorila. A čo sa týka nálad okolia, my s tým nič neurobíme. Pracujeme, ako najlepšie vieme. To, že sa nám v prípravných dueloch darilo, je v poriadku, no nie všetci súperi boli najkvalitnejší a kompletní. Dosiahnuté výsledky netreba vôbec preceňovať. Mňa skôr teší spôsob, akým sa družstvo prezentovalo. Samozrejme, aj víťazstvá sú fajn, veď sme dokázali zdolať štyroch účastníkov FIBA Cupu.“

Hoci sa vyjadrujete opatrne, nič nechcete na začiatku sezóny vyhlasovať, predsa pripojíme ešte jednu otázku. Zúži sa boj o titul medzi dva tímy Ružomberka a Piešťanmi? „To nie je otázka pre mňa, možno skôr na Young Angels Košice.  Ja sa plne sústredím na svoj tím, extraligu, na FIBA Cup, potom nás ešte čaká finálový turnaj Slovenského pohára. Play-off extraligy, to je ešte vzdialená budúcnosť.“

Čo hovoríte na adresu ostatných účastníkov najvyššej ženskej súťaže? „Nechcem tvrdiť, že ma táto téma nezaujíma, no neprináleží mi komentovať ostatné tímy. Ako tréner sa mám vyjadrovať k ružomberskému družstvu, čo sa deje v súperových kuchyniach, to sú ich veci. Samozrejme, sledoval som celkovú situáciu, skladanie kádrov, ale nechcem vynášať žiadne súdy.“

Hneď na úvod sa zrodilo veľké prekvapenie, keď Piešťany doma podľahli Young Angels Košice 69:73. Ako tento výsledok vnímate? „Určite málokto čakal úspech košického družstva. Ja som už predtým tvrdil, že Young Angels budú nepríjemným súperom. Stavajú na mladých hráčkach, no tie už majú niečo za sebou a na obvode sa spoliehajú na kvalitnú Američanku Logicovú. Je však iba začiatok sezóny a išlo o úvodné kolo.“

Obráťme trošku list, roky ste už neoddeliteľnou súčasťou basketbalovej Ruže. Akou rukou vládnete, prísnou, či ste aj za žarty v kabíne? „To sa v prvom rade treba spýtať dievčat, ako ma ony vnímajú. Ja sa snažím družstvo viesť prirodzeným spôsobom, ako ma navigujú moje pocity. Každý človek sa vyvíja, rovnako ja, ako tréner. Na mnohé veci teraz reagujem inak, ako keď som začínal. Aj hráčky sú len ľudia, niekedy je nevyhnutné povoliť i pošpásovať. V živote je to tak, ak budete strunu stále napínať a napínať, raz praskne. Sú situácie, keď sa žiada zvoľniť fyzicky i mentálne.“

U každého športovca musí existovať určitá rovnováha medzi talentom a herným systémom družstva. Aký máte recept na zosúladenie oboch aspektov, aby sa dostavil konečný výsledok? „Najvyššie staviam vzájomnú dôveru, keď prídu nové hráčky, musia byť presvedčené, že to čo robíme, teda klub a ja ako tréner, je správne. To je prvý krok, ktorý nás spoločne môže posunúť dopredu. Pre každý talent musíme nájsť spôsob, ako ho zaradiť či podriadiť systému. V obrane je to skôr o disciplíne a systéme, tiež o základných princípoch individuálnej zodpovednosti. Útok je zase viac o talente. Všetko to treba zosúladiť.“

Čo sa týka mentálnej stránky, ako by ste charakterizovali svoj tím? „Aj z toho zorného uhla sa mi páči. Dievčatá sa nevyhli v príprave nejakým výkyvom, no to je normálne. Odvádzajú zodpovednú robotu, je tu rovnováha medzi talentom a pracovitosťou. Oveľa múdrejší ale budeme, keď prídu ťažké súťažné stretnutia a družstvo sa dostane pod väčší tlak.“

Máte na každý zápas zaužívaný prípravný rituál aj s analýzou zostrihaného videa o súperovi? „Každý súper si vyžaduje špecifický prístup, hoci nejaká rutina tu funguje. Sám si zbieram rôzne podklady, a potom sa rozhodnem, čo všetko posuniem hráčkam, pretože nemá zmysel, aby toho bolo veľa. Neraz je zložité nájsť akýsi ´balans´ medzi týmito informáciami. Uvedomujem si, že práve na začiatku sezóny musíme aj tieto veci správne nastaviť. Keď v príprave nasledoval jeden zápas za druhým, sústredili sme sa v prvom rade na seba. Teraz už dievčatá budú musieť spracovať oveľa viac vecí o tíme, ktorý ich najbližšie čaká. Možno to nové hráčky trochu vyhodí z rovnováhy, ale je nevyhnutné, aby si na to zvykli.“

Najbližšie, v sobotu vás čaká vážna previerka pod piešťanskými košmi a vo štvrtok 25. októbra prvé stretnutie vo FIBA Cupe, keď sa Ružomberok predstaví v Nymburku. Máte už tohto súpera zmapovaného? „Hneď po žrebe som sledoval súpisky našich istých súperov Nymburku a Cinkarny Celje, no tiež francúzskeho Villeneuve d’Ascq Lille Métropole a maďarského KSC Szekszárd, z ktorých porazený v kvalifikácii Európskej ligy bude štvrtým účastníkom našej H skupiny. Teraz som si zvlášť skladal informácie o českom tíme, ktorý sme aj na vlastné oči videli na turnaji v Trutnove.“

Takže, ako by ste charakterizovali DSK Basketball Nymburk? „Družstvo má značnú kvalitu, ide o mix skúsených českých hráčok s cudzinkami. Sú tam dve Švédky, jedna Američanka a jedna Ruska. Možno povedať, že Nymburk sa prezentuje ako útočný tím, ktorý forsíruje ľahký jednoduchý útok a ťaží z individuálnych zručností a schopností svojich hráčok.“

Ideálne by bolo do pohárovej Európy vykročiť víťazne. Čo poviete? „Bolo by to perfektné. Ešte predtým však musíme zvládnuť ťažký extraligový zápas v Piešťanoch.“

(c) MBK Ružomberok 2018